Kvalita či kvantita?

Autor: Jozef Okša | 15.4.2013 o 18:36 | Karma článku: 26,68 | Prečítané:  173x

Na strednej škole som vyštudoval cestovný ruch a marketing. Vysoká škola nebola vždy mojím snom, no po strednej škole som akosi nevedel, ktorým smerom sa má môj život uberať. Vtedy, pred tromi či štyrmi rokmi panoval názor, že vysoká škola otvára dvere do sveta. Že sa na Vás pozerajú inak, lepšie, keď máte za sebou vysokú školu. Povedal som si, dobre, prečo to nevyskúšať. Pravdupovediac, nemám hlavu ani na matematiku, ani dejepis. Zaujímal som sa o svet médií, a tak som sa rozhodol. Fakulta masmediálnej komunikácie. Či to bola správna voľba, ukáže čas ;)

 

Jednou z vecí, ktorá mi prekáža v systéme vysokého školstva, a teda aj na našej fakulte, je kvantum študentov. Dnes, keď sa pozriete na akúkoľvek vysokú školu a následne na štatistiky absolventov vysokých škôl, pozastavuje sa Vám rozum nad tým, kde sa má toľko absolventov uplatniť v praxi. Keď som nastupoval do ročníka ja, bolo nás cca 60. Rok pred tým a rok potom to už bolo 120 študentov. Predstavte si, že takéto množstvo ľudí vychŕli škola každý rok. Neviem si preto dostatočne predstaviť, kde sa všetci uplatníme. Oblasť médií nie je oblasťou, kde by sa obmieňali zamestnanci každé dva či tri roky. Sú to pozície, ktorých sa dotyční držia a často krát je to ich celoživotná profesia. Slovenský mediálny trh nie je taký veľký, aby nás všetkých pohltil a hlavne uživil.

 

Podľa môjho názoru, by mala ísť škola iným smerom. Prijať menej študentov a klásť dôraz na to, aby tí, ktorí sú študentmi, podávali také výkony, aké sa od budúcich odborníkov požadujú. Je to nefér, keď vidíte, že s Vami z ročníka do ročníka prechádza človek, resp. ľudia, ktorí do školy chodia menej, ako chodia. Dobre dobre, tak tam nechodia vôbec. Samozrejme, ako mi vravela moja profesorka marketingu na strednej: „V živote nič nie je fér.“ A mala pravdu.

Ďalšou pravdou je fakt, že tento spôsob fungovania nemôžem dávať za vinu vysokým školám, pretože vysokoškolský systém je nastavený tak, že škola dostáva peniaze za študenta. Teda z toho vyplýva, že čím viac študentov, tým viac peňazí. Voila la - príjmeme čo najviac študentov, aspoň budú peniažky.

Lepšou alternatívou by bol spôsob, ktorý funguje v zahraničí. Podmienkou absolvovania štúdia by bolo, aby študent pracoval popri škole. Z výplaty od zamestnávateľa si hradil školné a zároveň získaval neskutočne cenné skúsenosti potrebné do profesnej budúcnosti. Škola by mala akýchsi partnerských zamestnávateľov v odbore. Je mi jasné, že na to by sa musel zmeniť systém vzdelávania od základov. A to je, povedzme si úprimne, viac nemožné ako len z časti reálne.

 

Áno, áno, áno. Aj na našej škole má študent množstvo príležitostí, ako získať skúsenosti. Školské rádio, školský časopis, rôzne ateliéry, kabinety, rôzne stáže a podobne. No toto všetko funguje na báze dobrovoľnosti. Teda kto chce, píše, fotí, natáča, strihá a podobne. Mne by možno vyhovoval viac systém, že študent by si musel svoje štúdium na vysokej škole, takpovediac zaslúžiť. Ak máte titul a nemáte prax, ste pre pracovný trh, takpovediac, nepoužiteľný. Aj keď, mnoho ľudí si myslí, že titul podmieňuje prax.

 

Dnes sa ľudia už ani nečudujú, keď študujete na akejkoľvek vysokej škole. Dnes je to voľba, keď si neviete nájsť zamestnanie. Kedysi bola vysoká škola výsada najlepších.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?